Dievča s pištoľou. Tuftovacou pištoľou. Veronika Bernáthová sa už dlhé roky intenzívne venuje športu – pôsobí ako kondičná trenérka v miestnom gyme v Nitre. Covid-19, opakované lockdowny a zavreté fitness centrum jej však doprialo dostatok času na to, aby začala rozvíjať svoju prirodzenú kreativitu a šikovnosť – pustila sa do ručnej výroby kobercov. Aktivita, ktorá započala skôr ako vyplnenie času a hobby sa časom pretransformovala do čoraz intenzívnejšej práce a dnes už Veronika vyrába svoje koberce na zakázku. V rozhovore pre Elisette nám prezradila o svojej tvorbe, inšpirácii a plánoch do budúcna.
Svoje koberčeky NOW/HERE RUGS vyrábaš len krátko. Aspoň podľa toho, čo som videla na tvojom Instagrame – približne od februára tohto roku. Prečo si sa rozhodla práve pre ručnú tvorbu kobercov?
Vždy som bola kreatívny človek a rada skúšala niečo nové, tentokrát bola pre mňa nová technika „punchneedle“, ktorú som už dlhšie videla na Instagrame. Keďže kvôli Covidu a zavretému gymu mám teraz viac času, tak som ihlu v jeden deň objednala a začala tvoriť. Bavilo ma to natoľko, že som začala moju tvorbu pridávať na osobný Instagram a ľudom sa to mimoriadne páčilo. Tak som si založila @nowhererugs a rovno objednala aj tuftovaciu pištoľ.
Kde si sa naučila techniku? Niekto ti ju ukázal, alebo si samouk?
Som samouk, ale veľa vecí sa dá naučiť z internetu. Tvorba kobercov je v zahraničí momentálne dosť rozšírená, aspoň teda čo sledujem ja. Väčšinu som sa naučila od samotných tvorcov z Instagramu, ktorí zdieľajú často celý proces výroby.
Ako vôbec vyzerá celý proces od začiatku až po výsledný výtvor? Používaš nejaké špeciálne nástroje?
Výber/návrh obrázka, presvietenie cez projektor, vyšívanie ihlou alebo pištoľou, lepenie zadnej strany, aby sa neuvoľňovala vlna, lepenie a zapracovanie okrajov, zostrihanie a dokončenie koberca. Proces dokončenia trvá niekedy rovnako ako samotná výroba.
Používam špeciálny nástroj, tzv. „punchneedle“ na menšie veci a „tufting gun“ na väčšie veci. Okrem toho určite treba nejaký rám, na ktorý sa prichytáva látka a veľa veľa trpezlivosti.
Ako dlho trvá vytvoriť jeden menší koberček?
Menšia vec obvykle dva dni od prekreslenia po lepenie a dokončenie. Ale to záleží hlavne od zložitosti motívu a od toho, ako rýchlo ma začne bolieť ruka, keďže tá pištoľ je pomerne ťažká… (smiech).
Čo je na tejto technike najťažšie a čo ťa naopak na tejto práci baví? Čo ti to dáva?
Baví ma hlavne, že to je niečo nové, čo u nás ešte veľa ľudí nerobí a najmä celkový proces tvorby. Najťažšie? Asi trpezlivosť s procesom výroby. Nie je to len o samotnom „vyšívaní“, finalizácia koberca je rovnako dôležitá.
Kde berieš inšpiráciu pri tvorbe?
Momentálne rada robím moje obľúbené postavičky. Čerpám hlavne z internetu, kde je myslím aj najhlbšia studňa inšpirácie pre každého.
Máš nejakú víziu, kde by si to so svojou značkou chcela dotiahnuť v budúcnosti? Plánuješ nejaké zaujímavé novinky alebo spolupráce?
Plánujem možno väčšie kúsky a hlavne vlastnú tvorbu. Momentálne mám viac custom objednávok na mieru a nestíham robiť vlastné veci. Stále sa však len rozbieham… Mojou ambíciou je, aby mal raz každý doma koberec odo mňa. (smiech)
Myslíš, že tvoja dlhoročná prax v športe má nejaký vplyv aj na tvoju kreatívnu tvorbu?
Nemyslím si, že sa tieto veci nejak extra prelínajú. Kreatívne tvoriť som mala potrebu vždy, teraz mám na to len viac času, keďže máme kvôli Covidu už pomerne dlho zatvorený gym. Ale určite sa plánujem kobercom venovať aj po jeho otvorení, na čo sa teda mimoriadne teším.
Kde si môžeme tvoje koberčeky kúpiť?
Momentálne len na mojom Instagrame @nowhererugs, ale do budúcna plánujem aj e-shop.
Zdroj foto: archív Veroniky Bernáthovej
