Sparné májové popoludnie. Sobota. Čakám ukrytá v tieni na zastávke električky. Kontrolujem hodinky, mám presne 22 minút, aby som sa dostala na miesto určenia – skatepark Maxspace v pražskej Pragovke, kde sa má konať samostatná prehliadka novej kolekcie českého módneho návrhára Martina Kohouta. Doteraz svoje modely predvádzal v rámci pravidelného Mercedes-Benz Prague Fashion Week, no tentoraz sa pustil do organizácie svojpomocne a je to to najlepšie, čo mohol urobiť. Pre nás všetkých. Podarilo sa mu totiž do tohto podivného nečasu, sužovaného vojnovým konfliktom, prevratnými geopolitickými a ekonomickými zmenami a postcovidovou otupenosťou, priniesť kúsok snového ostrova, svieži nádych, vytrhnutie zo sivej všednosti a radostne, priam s detskou úprimnosťou ju umazať modrou. Ultramarínovou modrou.
Čo sa skrýva za zrkadlom?
Už z posledného príspevku na instagramovom účte návrhára sa dalo tušiť, že téma jeho nadchádzajúcej kolekcie sa bude točiť okolo farebného odtieňa s oficiálnym názvom IKB (International Klein Blue), ktorú si dal patentovať slávny francúzsky výtvarník a umelec Yves Klein. Presne tento odtieň návrhár použil na pomaľovanie starých billboardových plachiet, ktoré následne vytvorili fascinujúcu rozprávkovú scenériu pre prezentáciu nových modelov. Pomaľovať tak rozsiahle plochy trvalo celé štyri mesiace.
Po vstupe do priestoru, kde obvykle vídate lietať skejtbordistov na rampách, a odrazu kráčate po bielo-modrých abstraktných obrazcoch, vás musel prepadnúť pocit, že ste sa ocitli v nejakom paralelnom svete fantázie. Rovnako ako Alenka v krajine zázrakov, ďalší príbeh od spisovateľa Lewisa Carrolla, ktorý Kohouta fascinuje už od detstva a bol jeden z hlavných inšpiračných zdrojov novej kolekcie.
Imagination is the only weapon in the war against reality.
Rozprávka tu však nepôsobí ako druh eskapizmu, vlastného úniku z reality, ale práve naopak – slúži na vytvorenie akéhosi nového prepojenia s našou existenciou, novej perspektívy, nového prístupu, ktorý nám dovoľuje nahliadať na všeobecne naučené pravdy v inovatívnom uhle bez obmedzení a slobodne. Nechať pracovať svoju predstavivosť a nebáť sa vlastnej fantázie, zobudiť sa zo sterilného sna a objaviť svoju duchovnú čistotu nepoškvrnenú dospelou logikou.
Modré šaty, modré odtlačky nášho tela, našej duše
Tvorbu Martina Kohouta silne definujú dve entity – výtvarné umenie a film. Sám je autodidaktom. Milovník kinematografie, histórie a umenia študoval fotografiu, módu však nikdy. I keď sa hlásil na pražskú UMPRUM, celkom trikrát ho odmietli. Svojej ambície navrhovať sa však nevzdal a v roku 2018 v rámci MBPFW na plnej čiare vyhral Van Graaf Junior Talent a posledné roky českej módnej komunite ukazuje, čo dokáže človek, ak sa nebojí vytrvalo a tvrdohlavo ísť za svojím snom.
Jeho nová kolekcia pozostávala z celkom 20 lookov a pracoval na nej celý rok a pol. Celá vznikla udržateľnou technikou upcyklácie, teda využitím starých kúskov oblečenia, súcich na vyhodenie, ktoré návrhár zbieral po pražských second handoch, ale napríklad aj starých závesov jeho babičky či umelých kvetín. Stará kožená bunda tak napríklad poslúžila ako zadná časť šiat a z kvetov vznikli laborované aplikácie na textil. Kohout mimoriadne rád maľuje priamo na šaty – akoby pretieral samotné plátno. Autentické a organické ťahy štetcom sú tak vidieť na prvý pohľad a budia dojem ešte väčšej honosnosti a akejsi nedokonalosti, ktorá ich zároveň robí nedotknuteľnými – uschla na tých šatoch už tá farba?
Niť ako verš, šaty ako báseň
Krehká lyrika a poetizmus, s akou Kohout narába s matériou je v našich končinách jedinečná najmä v jeho odvahe prekračovať hranice a nachádzať krásu v historizujúcich tvaroch, kaskádach volánov a v nazberkanom objeme. Jeho Alenky vstupujú do sveta za zrkadlom bosé, nesúce svoju zraniteľnosť vtkanú do šiat, v ktorých akoby vystúpili z renesančného obrazu.
Foto: Lucie Vysloužilová Foto: Lucie Vysloužilová
Za jeho odevmi je vidieť mravčia práca s detailmi a vášeň pre krásno. Možno je to to najväčšie klišé, pomenovať šaty ako „krásne“, v tomto prípade však ťažko nájdete lepšie adjektívum. Vizionár a plachý rozprávač Kohout kráča primárne po estetickej stránke odevu, preto sa javí medzi ostatnými návrhármi ako najviac umelecký a doslova ako „z iného sveta“. Je v tom hlboká emočná väzba, alchýmia, záväzok voči svojej tvorbe, ktorý je ukrytý v každom starostlivo nariasenom rukáve.
Nevinnosť a čistota sú opakujúce sa témy, rezonujúce tvorbou Kohouta počas celej jeho kariéry a jeho autorská sonda vo fúzii s nesmiernym citom pre výtvarné stvárnenie módy sa stávajú únikom pre nás všetkých, ktorí hľadajú autentickú, zraniteľnú krásu v niečom tak triviálnom a každodennom ako sú „obyčajné“ šaty.
K prehliadke mám len jedno jediné mínus – škoda, že modelky nechodili pomalšie… Kohoutove výtvory sú totiž ako obraz, potrebujete nejaký čas, aby ste ich dokázali vnímať, vstrebať a definitívne potrebujete chvíľu na kochanie sa.
Foto a video zdroj: Viktoria Varga
Fotografie: Lucie Vysloužilová @lucietheluce
