Editoriál: The Eyes of the Skin by LOVAS

Kríza dotyku. Keď Kristýna Lovasová, študentka 1. ročníka pražskej UMPRUM v Ateliéri designu oděvu a obuvi, dostala klauzúrne zadanie s názvom „White project geometrie v architektuře“, ešte netušila, aký príznačným sa stane leitmotív jej kolekcie v kontexte aktuálnej koronavírusovej pandémie a celkovej nálady v spoločnosti.

Architektúra nie je len naoko

Fínsky architekt Juhani Uolevi Pallasmaa vo svojej útlej knižke esejí s názvom „Oči kože“ upozorňuje na vytrácajúcu sa taktilnosť, plasticitu a intimitu architektúry, ktorá bola typická pre stavby prastarých primitívnych kultúr. Naša súčasná, väčšinou audio-vizuálne orientovaná kultúra tieto aspekty zabúda a to nielen v oblasti architektúry. Zdá sa, že sme sa z ríše hmatu skutočne dostali pod nadvládu zraku, uvádza Palasmaa. Zrak určuje podobu predmetov a priestorov, ktoré nás obklopujú. Avšak hmat je prastarý zmysel a absencia rôznorodých taktilných podnetov v nás môže vyústiť vo frustráciu. Zdá sa, že sa ocitáme v dobe, pre ktorú je charakteristická kríza dotyku.

„Architektúra je o všetkých zmysloch, zrakových i hmatových.“

Na uvedené podnety reaguje malá kolekcia odevov Kristýny Lovasovej, ktorá vytvára dialóg medzi plošnou strohosťou a taktilnou štruktúrou tvorenou prieťahmi lana, mäkkosťou a priehľadnosťou látok. Autorka pracovala s neoprénom i hodvábnou organzou. „Neopren je měkký, příjemný na dotek, čechrá vám duši. Organza je naopak průhledná, čímž jsem chtěla poukázat na určitou tělesnost. A primitivnost jsem se snažila zdůraznit provazy, průtahy a různým stahováním,“ líči autorka v našom online rozhovore.

Udržateľnosť má byť pre dizajnéra výzvou

Zaujímavosťou je, že zadanie bolo striktne obmedzené na prácu s bielou farbou, prípadne svetlými béžovými odtieňmi, čo môže byť limitujúce, no o to viac núti dizajnéra premýšľať nad tvorbou a štruktúrou odevu. Kolekcia sa zaoberá bezdotykovým konceptom sveta a nastoľuje otázky vnútorného vnímania v korelácii s okolím.

V súvislosti s tým prirodzene vyvstáva aj otázka udržateľnosti – potrebujeme ešte módu v inom poňatí než tom utilitárnom? „,Dle mého názoru by mělo být poslání nás, mladých designerů, aby lidé měli větší možnost výběru – fast fashion, nebo kvalitní kousek od lokálního návrháře?“ hovorí Lovasová. Turbulentný rok 2020 a Covid-19 transformuje nielen celý módny priemysel, núti ho redukovať, okresávať a zameriavať sa na to najdôležitejšie – pohodlné oblečenie, ale predovšetkým apeluje na bezpečnosť a izoláciu človeka v odeve. Nasadzuje nám tak metaforické rúško, cez ktoré sa všetci musíme naučiť dýchať.