Petra Čechová študuje psychológiu a keramika sa k nej dostala úplne spontánne. Chcela sa venovať niečomu , čo jej bude prinášať radosť. Klasické brigády ju omrzeli a situácia s pandémiou ju nasmerovala k splneniu jej sna. Bola to pre ňu ideálna príležitosť, a tak si založila svoje Studio.Entheo.
Petra mala vždy umelecké sklony. Vo voľnom čase sa venovala kresbe a maľbe. Stále jej však niečo chýbalo a nebolo to ono. Začali ju prenasledovať myšlienky o keramike. „Bolo to doslova volanie, hypnotizovali ma videá točenia na kruhu, dokonca sa mi o tom snívalo“, vraví Petra. Náklady na techniku sú vysoké a financovanie popri štúdio by bolo ťažké. Pomohol jej bývalý partner, ktorý jej postavil zo starej práčky hrnčiarsky kruh. Má ho v ateliéri doteraz a tvrdí, že keby nebolo jeho, jej Studio.Entheo a handmade keramika by pravdepodobne zostali iba pri snoch. Tvorba keramiky ju naučila veľa o sebe samej. Uvedomila si , že remeslo nie je o manuálnej zručnosti, vyžaduje určitú mieru kľudu a vyrovnanosti. Pri práci je podľa Petry doležité nájsť stabilitu vo vnútri, vyčistiť si hlavu od myšlienok, vydýchnuť si, nadýchnuť sa. Je to pre ňu tréning, ktorý je pomáha aj v jej osobnom živote.
Prečo práve keramika? Čo ťa na nej najviac baví?
Celý proces od surového kusu hliny až po funkčné dielo je pre mňa čistá mágia. Mňa prirodzene vždy bavilo tvoriť niečo z ničoho, skúšať a skladať do seba kusy skladačky a postupne sa prepracovať k finálnemu výsledku. Po ceste si zažiť 10x zlyhanie, chuť to všetko zahodiť a potom nájsť silu pokračovať, učiť sa z vlastných chýb. To je také moje životné hobby. Funguje to nielen v mojom osobnom sebarozvoji, ale aj keramike. Na keramike ma baví snáď všetko, najradšej mám ale to, koľko obyčajná hlina dokáže človeka naučiť o sebe samom.
Čo je najobľúbenejšia časť na tvojej práci?
Rozhodne spätná väzba od ľudí, ktorí si môj kúsok zakúpili. Milujem, keď mi príde spontánna správa plná vďaky o tom, ako niekomu moja tvorba spríjemňuje každodenné bežné rituály, napríklad rannú šálku kávy. Je pre mňa krásne vidieť, keď sa energia ktorú do tvorby vkladám prenesie aspoň trošičku do života iného človeka, vtedy viem že dielo splnilo svoj účel.
Prepojenie umenia a funkčnosti by mohlo byť pre ľudí zaujímavým oživením ich každodenného života a mne by sa tak mohol naplniť sen o práci, ktorá ma baví a napĺňa.
Ktorý svoj výrobok si najviac vážiš?
Nedá sa mi povedať inak ako každý jeden. Ten proces, ktorý vedie k finálnemu výrobku je naozaj zdĺhavý, často aj komplikovaný, nehovoriac o tom že takmer v každom kroku sa môže niečo pokaziť a celý proces sa tým môže zmariť. O to viac si však dokážem vážiť finálny výsledok. S vedomím, že každému jednému kúsku bolo venované plnohodnotné množstvo energie a pozornosti. Tiež lásky k tvorbe.
Špeciálne miesto v mojom srdci však majú „nepodarky“, kúsky, ktoré to nedotiahli do predajnej podoby a zostali mne. Naozaj rada z nich pijem ráno kávu a teším sa, že aj napriek svojej nedokonalosti si našli svoje využitie.
Keď vezmeš len tak hlinu do rúk, si vopred presne rozhodnutá, čo z nej bude?
Áno, aj nie. Nakoľko som sa dostala do štádia, kedy ma toto remeslo živí, je oveľa praktickejšie vopred vedieť, čo budem tvoriť. Musím si v tom držať určitú štruktúru, dopredu si plánovať čo vyrobím, pretože som z tých ľudí, ktorí sa bez jasného plánu ľahko rozptýlia. Stále si však rada doprajem čas, kedy si vezmem hrudu hliny, zavriem oči a nechám to plynúť. Tieto okamihy sú pre mňa veľmi špeciálne, sú to momenty kedy čerpám inšpiráciu zo svojho vnútra a dostávam sa pri tom do akéhosi zmeneného stavu vedomia. Výsledok ma veľakrát prekvapí, oveľa prínosnejší je však pre mňa stav v ktorom takéto tvorenie prebieha, je to pre mňa forma meditácie, hlbokého napojenia sa.
Milujem keď mi príde spontánna správa plná vďaky o tom, ako niekomu moja tvorba spríjemňuje každodenné bežné rituály.
Pri pohľade na tvoju tvorbu človek cíti fantáziu, príbeh. Tvoja keramika nie je určená len na dekoráciu, spĺňa aj funkčný účel. Chcela si od začiatku takto tvoju keramiku vnímať/vyrábať?
V prvom rade veľmi ďakujem, som naozaj rada, že to je z mojej práce cítiť. Áno, od samého začiatku ma to tiahlo k výrobe funkčných kúskov, prvé mesiace som nechcela točiť nič iné ako misky. Popravde som ale vtedy nad tým veľmi nerozmýšľala, vôbec som neriešila či robiť dekor, alebo funkčný dizajn. Jednoducho som tvorila to, čo som práve cítila, že tvoriť potrebujem. Na začiatku som dokonca ani neriešila, že by som moje veci predávala. Iba som ukájala svoju potrebu tvoriť z hmoty. Až keď sa mi začali ozývať ľudia so záujmom o moje kúsky som si uvedomila, že práve to prepojenie umenia a funkčnosti by mohlo byť pre ľudí zaujímavým oživením ich každodenného života a mne by sa tak mohol naplniť sen o práci, ktorá ma baví a napĺňa.
Ako vnímaš záujem Slovákov o umeleckú tvorbu remesiel? Čo Slováci a handmade keramika?
To je dobrá otázka. Na umelecko remeselnej scéne niesom dlho, no z mojej doterajšej skúsenosti však ten záujem vnímam, najmä zo strany mladších generácií. Prichádza to sem zo sveta spolu s väčším záujmom o udržateľnosť a kvalitný produkt, čo ma nesmierne teší a dúfam, že sa tento záujem bude naďalej rozvíjať dobrým smerom.
Zdroj foto: archív studio.entheo, Instagram