Magazín Time ho vôbec ako prvú osobnosť gruzínskeho pôvodu zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Čo by ste ako módny návrhár potrebovali viac? Demna (Gvasalia) vo svojich rukách sústredí triumfy a moc, ktorú náležite využíva. Vôbec prvá prehliadka módneho domu Balenciaga v Amerike preto prebehla rovno na legendárnej newyorskej burze – modle novodobého kapitalizmu, symbolu konzumu a našej nezadržateľnej globálnej pažravosti. Honbe v podstate za ničím.
„Musíme byť schopní vyvolať nejaké emócie,“ líčil novinárom svoje pohnútky v zákulisí po prehliadke vo svojej latexovej čiernej maske, kde mu úzkymi škárami presvitali len bodavé zreničky. „Momentálne žijeme v hrozivom svete a móda by mala byť schopná to reflektovať… Myslím, že toto bola skutočne urgentná show,“ podotkol.
V tieni prebiehajúcej vojny, stúpajúcej inflácie a energetickej krízy sa úmerne zvyšuje aj všeobecné podráždenie módou. Skutočne potrebujeme ďalšiu kolaboráciu so športovým gigantom s troma prúžkami? Spochybňovanie bolo vždy stupienkom k prevratu a možnému progresu. Kým však spotrebiteľská nákupná sila v módnom sektore bude pravidelne naskakovať na vlny prebiehajúcich trendov a bezmyšlienkovite za ne platiť, značky svojich konzumentov prekrmovať neprestanú. Je to epické monštrum, koloseum, ktoré pomaly požiera samé seba.
Demna sa z neho ako návrhár uštipačne a veľmi rád posmieva – posiela do obchodov odraté, deravé tenisky, zaviedol „ugly sneakers“, z lacných oversized tričiek s logami a zodratých džínsov vytvoril doslova totem dnešného „moderného“ looku. Nakoľko je však tento sarkastický a cynický prístup úctivý k zákazníkom? A dokáže byť ešte móda vôbec kultivovaná? Ako však môžeme očakávať niečo také od návrhára, ktorý celú svoju identitu postavil na anti-móde?
Latexové masky, zakrývajúce tvár každého modelu, ktorý vstúpil na koberec newyorskej burzy, indikovali našu (ne)dobrovoľnú submisívnosť kapitalistickému systému – všetci sme otroci peňazí, či sa nám to páči alebo nie.
Demna si až otravným opakovaním športových tracksuits a oversized mikín zabezpečuje konjunktúru na to, aby mohol napríklad vytvoriť formálnejšiu kolekciu Garde-Robe, šitú výlučne vo Francúzsku, ktorá neobsahuje žiadne logo, len svedomitý a precízny tailoring. Prvá časť prehliadky patrila klasickému officu looku, ale v typickom vydaní Balenciaga – preexponované, dominantné ramená evokujúce 80. roky s vypchávkami a reminiscenciou na slávny americký film Working Girl s Melanie Griffith v hlavnej úlohe. „Uvedomil som si, že nám chýba segment klasickej garderóby,“ povedal v rozhovore pre Vogue Runway. Agresívny power dressing dýchal z tuhých kožených puzdrových sukní, blazerov či dlhých kabátov, ktorých strih bol taký ostrý, že by ste sa o ne mohli porezať. Veľké mašle, neodmysliteľné slnečné okuliare a výrazné statement šperky.
Jednotlivé kúsky z kolekcie Garde-Robe budú o niečo drahšie ako štandardný ready-to-wear práve kvôli prácnej výrobe a couture technológii. Rovnako ako Cristóbal Balenciaga dokázal revolučne pretvoriť typickú siluetu presýpacích hodín na viac objemnejšie a štruktúrovanejšie formy, tak dokáže i Demna tvarovať aktuálny zeitgeist súčasného módneho spektra.
I keď z radov kritikov zaznievajú čoraz agresívnejšie názory o jeho drzom cynizme, nedostatku nápadov a obľube fetišizovať absolútne triviálne veci – od Simpsonovcov, lacných reklamných tričiek, videohier až po rozvod Kim Kardashian s rapperom Kanye Westom, Demna sa nehodlá vzdať svojich vízií a podnecovať naše otupené vnímanie sveta svojimi dizajnérskymi otrasmi. Narušovať totiž zdanlivú komfortnosť je nutné, je to však dvojsečná zbraň a záleží na tom, aké máte úmysly.
„Najväčšou a najdôležitejšou výzvou pre akýkoľvek druh kreativity je vytvoriť produkt, ktorý je žiaduci, vytvoriť túžbu,“ povedal pre Harpers Bazaar. „Taká by mala byť móda. A o to sa istým spôsobom snažíme každý deň. Myslím si, že komerčný úspech produktu je spojený s touto potrebou…“ Komerčný úspech je kľúčovým slovom, zaklínadlom, na základe ktorého, bohužiaľ, dnes fungujú všetky veľké módne konglomeráty a domy.
Latexové masky, zakrývajúce tvár každého modelu, ktorý vstúpil na koberec newyorskej burzy, indikovali našu (ne)dobrovoľnú submisívnosť kapitalistickému systému – všetci sme otroci peňazí, či sa nám to páči alebo nie. Vykúpiť duše si však nemôžeme. A ani športové nohavice s legendárnymi troma prúžkami za až arogantne poburujúcich 1 260 Eur naše prázdne životy nezachránia. Relevancia a autentickosť, ktoré každý z nás nevedomky hľadá, sa totiž skrývajú vo veciach nehmatateľných, neviditeľných, duchovných. A tie na predaj nie sú…
Zdroj foto: Vogue Runway
