Okúzľujúcemu vzhľadu Lídy Baarovej podľahli najmocnejší muži doby a hoci jej výzor zohrával dôležitú rolu aj v jej hereckom pôsobení, talent jej uprieť nemožno. Mala na dosah slávu akú zožala Marlene Dietrichová, ponuku americkej filmovej spoločnosti ale odmietla a urobila tak osudovú chybu. Po vojne ju dobehla minulosť a za svoje styky v najvyšších kruhoch kruto zaplatila.
Ako sa to začalo
Lída Baarová, vlastným menom Ludmila Babková sa narodila 7. septembra 1914 v Prahe ako dcéra úradníka a opernej speváčky. Rodina v nej od detstva pestovala talent k umeniu, navštevovala hodiny tanca a učila sa cudzie jazyky. Jej mladšia sestra, Zorka Janů, bola tiež herečkou. Talent a krása jej otvorili dvere do filmového sveta len ako sedemnásť ročnej na začiatku 30. rokov, krátko po nástupe zvukového filmu. Rola v jej debutovom filme Kariéra Pavla Čamrdy ju stála miesto na konzervatóriu, kde študovala. Študenti v tom čase nesmeli prijímať filmové ani divadelné ponuky. V tomto období na radu svojho otca začala používať umelecké meno, ktoré si prepožičala od rodinného priateľa, spisovateľa Jindřicha Šimona Baara. Vedenie školy sa jej ale oklamať nepodarilo, preto napriek výborným výsledkom nasledoval odchod zo školy. Líde to ale nijako neuškodilo, práve naopak. Nádejnej herečke sa od samého začiatku ponuky doslova hrnuli. Komédie, v ktorých si zahrala, jej priniesli obrovskú popularitu a rýchlo sa tak stala jednou z najúspešnejších herečiek českého filmu 30. rokov. Kráska vo svojich začiatkoch zahviezdila napríklad po boku slávneho Vlastu Buriana, ktorý sa do nej údajne zamiloval a chcel sa kvôli nej aj rozviesť. Burian ale zďaleka nebol jediným mužom, ktorý bol pre nádhernú Češku obetovať manželstvo…
Osudové roky
Pre svoj atraktívny vzhľad bola Lída najčastejšie obsadzovaná do rolí zvodných krások v komédiách a melodrámach. V polovici 30. rokov si nádejnú herečku všimli aj nemeckí filmári. Ponuku dostala od nemeckej filmovej spoločnosti UFA, prezývanej tiež „európsky Hollywood“. Pre spoločnosť natočila v rokoch 1935 až 1938 množstvo filmov a stala sa tak veľmi obľúbenou aj v Nemecku. V jej prvom nemeckom filme Barcarole stvárnila hlavnú postavu po boku jedného z najobsadzovanejších hercov doby, Gustava Fröhlinga. Film zožal obrovský úspech a z Baarovej urobil medzinárodnú hviezdu. Ani to, že bol Fröhling v tom čase ženatý, mu nezabránilo sa do herečky zamilovať. Začali spolu žiť vo vile v Berlíne. Vďaka nemu sa Lída dostala do vyšších kruhov Nemecka na večierky, kde sa často vyskytovali aj nemeckí politici. Netrvalo dlho, kým jej šarmu podľahol jeden z nich. Nebol to však hocikto, počas Olympijských hier v roku 1936 mladučká Baarová poplietla hlavu Josephovi Goebbelsovi. Nemecký minister propagandy, ktorý mal pod palcom aj filmový priemysel, bol v tom čase ale ženatý. Ako neskôr Baarová uviedla, o pomer s ním nestála, no napokon sa mu podarilo herečku presvedčiť. Jeho naliehaniu podľahla aj napriek tomu, že Goebbels kríval a nebol považovaný za príťažlivého muža. Jeho rodina bola považovaná za „najšťastnejšiu rodinu v Nemecku“. O irónii tohto označenia svedčil fakt, že o dva roky neskôr si už Goebbels Baarovú vodil do spoločnosti ako svoju oficiálnu partnerku. Jeho manželka a matka ich piatich spoločných detí, Magda, to ale dlhšie nebola ochotná tolerovať a tak išla za samotných Hitlerom. Hoci mu Goebbels navrhol, že sa stiahne a so svojou milenkou odíde žiť do Japonska ako veľvyslanec, rozhodnutie Hitlera bolo pre ich vzťah konečné. Baarová dostala okamžitý zákaz natáčania v Nemecku, sledovalo ju gestapo a napokon musela krajinu opustiť.
Ešte v období pred týmito udalosťami ale Lída dostala ponuku, vďaka ktorej mohlo byť všetko inak. Spoluprácu jej ako jednej z mála európskych herečiek navrhla americká filmová spoločnosť MGM. Ponuku však odmietla. Že urobila obrovskú chybu a všetko mohlo byť inak, keby ju prijala, ale pochopila až príliš neskoro. Po návrate do Čiech v roku 1939 dostala šancu účinkovať v snímkach režiséra Otakara Vávry, kde preukázala svoje herecké nadanie. Za rolu vo filme Dívka v modrém získala Národnú cenu. Námet na film napísal jeden z mnohých kontroverzných mužov v jej živote, s ktorým mala pomer, nacistický kolaborant Felix Achille de la Cámara. Jedným z jej posledných filmov bol Turbína. Po roku 1941 dostala od Nemecka stopku a nemohla viac účinkovať ani v domácich filmoch. Nasledoval odchod do Talianska, odkiaľ sa vrátila až pred koncom vojny. V roku 1945 sa pokúsila utiecť, v Bavorsku ju však zadržali a deportovali do Československa, kde strávila 1,5 roka vo väzení na pražskom Pankráci. Kolaboráciu s nacistami ani vlastizradu jej nikdy nedokázali. Vo väzení ju navštevoval bábkoherec Jan Kopecký. Vďaka jeho kontaktom na ministerstve Baarovú na Vianoce v roku 1946 prepustili.
Čo bolo po tom
V nasledujúcom roku sa herečka za Kopeckého vydala, o ďalší rok sa im podarilo emigrovať do Rakúska. Venovali sa bábkovému divadlu a Lída sa dokonca vrátila k filmu. Príležitosť dostala aj vo Felliniho filme Darmošľapi. Pred koncom svojej hereckej kariéry si ešte zahrala v niekoľkých talianskych a španielskych filmoch. Zoznam mužov jej života sa ale pri Kopeckom neskončil. V emigrácii sa rozviedla a v sanatóriu, kde sa zotavovala, sa zamilovala do ďalšieho ženáča, doktora Kurta Lundwalla. Vzali sa až po niekoľkých rokoch po tom, ako ovdovel. Práve o Lundwallovi Lída hovorila ako o láske svojho života. Po jeho smrti v 70. rokoch sa Baarová stiahla pred verejnosťou a začala podliehať alkoholu a liekom. Zvyšok života prežila v Salzburgu. Ešte pred smrťou na jeseň v roku 2000 stihla Lída Baarová napísať a vydať memoáre a natočiť dokumentárne filmy, v ktorých popisovala svoj pohľad na udalosti, ktoré jej poznačili život.
Tlak, ktorý bol vyvíjaný na jej rodinu v povojnových rokoch neuniesla jej matka, ani sestra. Matka pri jednom z výsluchov dostala infarkt a zomrela. Sestra, ktorá sa už predtým potýkala so psychickými problémami, spáchala samovraždu a skočila z okna. Za svoje osobné vzťahy, ktoré nesúviseli s politickým dianím, sa zodpovedala a čelila nenávisti verejnosti až dokonca svojho života. Smutná veta z filmu Lída Baarová (2016), že jej trest niekoľkonásobne prevyšoval jej vinu, je teda smutným skonštatovaním nad herečkiným osudom.
Zdroj foto: pinterest.com