„Keď nejaký fotograf povie, že nie je voyer, je to jednoducho idiot,“ povedal Helmut v jednom z mnohých rozhovorov, ktoré dával počas celého svojho života. Sám sa voyerom hrdo nazýval, pomenovanie „umelec“ však priam nenávidel. Plný vnútorných paradoxov, fotil nemecký fotograf Helmut Newton len to, čo ho bavilo – ženu vo svojej vlastnej subjektívnej perspektíve – silnú, vedomú si svojich túžob, svojej hodnoty, dramatickú a najmä obnaženú vo svojich najintímnejších chvíľach. Neúnavný perfekcionista, ktorý priam s chladnou krutosťou zachycoval všetky tie perverzné mystériá ľudskej sexuality. Búral tabu, provokoval, dráždil. A popritom ho zaujímalo len jedno – vytvoriť dokonalú fotografiu.
King of kink a sexizmus
Magazín Time ho označil pomenovaním „King of kink“ (niečo ako „kráľ zvrhlosti“). Lichotivé? Nevieme. Dobré PR? Rozhodne. Mnohí mu vyčítali, že objektivizuje ženské telo. Fotografia ženy kľačiacej na posteli s jazdeckým sedlom na chrbte spôsobila celosvetový škandál (okrem desiatky ďalších fotografií…). Helmut Newton bol neustále obviňovaný z toxickej maskulinity a ponižovania žien. V jednej francúzskej televíznej debate polemizuje Newton so slávnou americkou kritičkou a esejistkou Susan Sontag: „Milujem ženy. Nič nemilujem viac,“ vášnivo sa obhajuje. Sontag mu s pokojným úsmevom odvetí: „To tvrdí mnoho mizogýnnych mužov. Neohromí ma to. Existuje objektívna pravda. Pán miluje svojho otroka. Kat miluje svoju obeť. Mnoho mizogýnnych mužov hovorí, že milujú ženy, ale ukazujú ich v dehonestujúcej podobe.“
Môže to však byť len uhol pohľadu. Je žena, ktorá dáva fyzicky najavo svoju sexuálnu žiadostivosť vulgárna? A je až tak neuveriteľné, že by žena mohla v rukách držať oprate a kontrolovať celú hru? Áno, môže to byť mätúce pri pohľade na jej obnažené telo. Ženy na svojich ramenách nosia už i tak gigantickú záťaž vytvorenú celospoločensky prijatým diskurzom o tom, čo by mali, nemali a akoby pri tom mali ideálne vyzerať. Newton sa „femme“ snažil vyslobodiť z jej vlastných okov a dať jej sošnú silu vo svojej vlastnej nahote. Je jedna vec, že zväčša zobrazoval svoje sexuálne fantázie, ale ženy v nich zohrávali vždy dominantnú úlohu – nie ako hypersexualizovaný erotický objekt, ale ako amazonky hrajúce sa s mužským osadenstvom. Muži sú na jeho fotografiách vyobrazení vždy v servilnej pozícii.
Fetišistický glamour ako módna fotografia
Voyerizmus, sadomasochistické scény a fetišizmus sa prelínali jeho vizuálnou estetikou celú jeho umeleckú kariéru a jasne definovali jeho typicky teatrálne inscenovanú estetiku. Z jeho snímok vyžaroval chladný odstup, rovnaký, aký si zachovával aj pri samotnom procese tvorby. Neznášal slovo „láska“: „Áno, máte pravdu, moje fotografie sú veľmi chladné. Chladné a vypočítavé.“ Nájdete v nich však vášeň, animálnosť a primitívne pudy vo svojej plnej surovej kráse.
Takmer vôbec nefotografoval v ateliéri či sterilnom štúdiu. Vyhľadával exteriér, divokú špinavosť mesta, tmavé temné uličky, spustnuté parkoviská a spontánne lokácie. Veľmi rád fotil v tme a väčšina jeho slávnych fotografií bola charakteristicky čiernobiela, nakoľko trpel farbosleposťou – nedokázal rozlíšiť odtiene modrej a zelenej, preto potreboval tak intenzívny kontrast preniesť aj na svoje zábery. Inšpirovali ho mestské fotografie od Brassaïa a tvorba Mana Raya.
Takmer 25 rokov tvoril módne editoriály pre Paris Vogue, kde rozvinul svoj jedinečný štýl a vniesol do módnej fotografie sexuálnu revolúciu. V danom zeitgeiste ostal nepochopený, rovnako ako jeho súpútnik, britský návrhár Alexander McQueen, ktorého tiež v čase jeho rannej tvorby obviňovali z ponižovania žien a obscénnosti, pričom sa svojou módou snažil o pravý opak – dodať ženám sebavedomie a silu. Newton ho nazýval „tým pravým agentom provokatérom“. Chápal jeho vízie, lebo jeho ich filozofia a náhľad mali podobný smer.
Obdivoval silné ženy, ale „dominantná žena, ktorá je obdobou mužského mača, je nudná,“ prehlásil. Móda Yves Saint Laurenta v časoch jeho najväčšej slávy pre Newtona predstavovala vrchol ženskej krásy: „Elegantné, žiaduce, veľmi klasické a luxusne vyzerajúce“. Práve z tohto dôvodu často umiestňoval svoje modelky do buržoáznych a draho vyzerajúcich kulís.
Dekadentný hedonista z Berlína
Bolo by však prinajmenšom povrchné nazerať na Newtonovo dielo len z jedného uhla pohľadu. Je tiež markantný rozdiel v tom, či ste videli jeho fotografie naživo. Veľkoformátové akty, ktoré som mala príležitosť vidieť v galérii na pražskej Kampe mám doteraz pred očami. Stála som pred tými gigantickými fotografiami desiatky minút a ani pri jednej sa mi nezdalo, že by znázorňovali ženy ako obete. Sálala z nich nevídaná sila a to čaro spočívalo práve v tej konfrontačnej nahote.
Každý inovatívny umelec so sebou zákonite prináša istý stupeň šokového faktoru, bez neho by totiž jeho dielo nedokázalo búrať nastavené hranice – a to nielen len tie povrchné moralistické, ale aj v intenciách toho, čo je považované v tú-ktorú dobu za „normálne“ a spoločensky prijateľné.
Newton sa zúrivo, no zároveň intuitívne vyhýbal akémukoľvek klišé, ktoré módna fotografia v 80. a 90. rokoch prinášala. Objektív fotoaparátu predstavoval jeho zbraň i štít súčasne – bola to forma ochrany. Fotoaparát používal ako stenu medzi realitou a svojím vnímaním, tak sa vyrovnával aj so svojimi operáciami – neustále všetko naokolo fotil – samého seba v obväzoch, s hadičkami, v zrkadle, operačný sál, sestričky, doktorov. Zaznamenával svet okolo seba, akoby to bol jediný spôsob, ako si zachovať normálne vedomie o priebehu udalostí v jeho živote. Ako povedal, už od detstva ho zaujímali len tri veci: ženy, plávanie a fotografovanie.
V súkromí bol tichý, viedol veľmi decentný život so svojou ženou June, ktorá bola tiež úspešnou fotografkou a neskôr sa starala aj o jeho početné výstavy. Na pľace však bol veľmi prísny, prejavoval sa tu jeho nemecký striktný perfekcionizmus. Nikdy so sebou nenosil veľa príslušenstva, nakoľko sa potreboval pri fotení cítiť slobodne a ľubovoľne sa presúvať po meste. „Vizualizoval typ žien, ktoré radšej samy vedú, než sú vedené, ženy, ktoré milujú kohokoľvek a kdekoľvek sa im zachce a to akýmkoľvek spôsobom, ženy plné zdravia a elánu, ktoré si užívajú žiarivosť svojich tiel, tiel, nad ktorými majú moc len ony samy a nikto iný,“ napísala Francoise Marquet, autorka knihy Helmut Newton: Work (Taschen, 2001).
Zaujímavosti
- Bol veľmi blízkym priateľom módneho návrhára Karla Lagerfelda a speváka Davida Bowieho.
- Newton mal fetiš na ženské nohy a podpätky.
- Jeho pravé meno bolo Helmut Neustaedter.
- Pochádzal z bohatej židovskej rodiny. Jeho rodičia si mysleli, že ostane pracovať v rodinnej továrni na gombíky, našťastie, nestalo sa tak.
- V roku 1971 utrpel infarkt. Táto udalosť ho zmenila, prestal tak horlivo pracovať a vyhlásil, že odteraz pracuje len „pre peniaze a svoju radosť“.
Film Nehanebná krása prichádza do slovenských kín už tento štvrtok 26. augusta 2021 v distribúcii spoločnosti Filmtopia. Viac o filmovej premiére sa dozviete tu.
