Akú silu má dobre zložená pieseň? Aspoň na pár minút nás vytrhne z reality, učí nás znovu snívať, len tak počúvať a byť. Len škoda, že poctiví slovenskí skladatelia, ktorým k vytvoreniu chytľavého songu postačí len gitara, akoby vymizli z povrchu zemského. Potrebujeme piesne, ktorým rozumieme, ktoré si môžeme pískať, ktoré nám vlezú do ucha po prvom refréne. Pesničkárstvo, ktoré na scénu priniesli legendy ako Dežo Ursiny, Marián Varga či Pavol Hammel však našlo svoj odkaz v hudbe kapely Queer Jane. Zdanlivo jednoduché aranžmány a charakteristický pohodový sound – to je nový a prekvapivo suverénny album Amen Dolores, ktorý kapela vydala 27. marca.
Bratislavská kapela Queer Jane vznikla v roku 2012 a tvoria ju spevák a skladateľ Vlado Nosáľ, bubeník a vokalista Adam Jánoš a basgitarista Lukáš Valter. Napriek vírusovej pandémii neváhali s vydaním albumu a nemohli urobiť nič lepšie. Jeho bezstarostný štýl je presne to, po čom naše vystresované duše bažia – pozdvihnúť náladu, zavrieť oči a aspoň na chvíľu sa cítiť slobodný. S členmi kapely sme sa porozprávali o vzniku Amen Dolores, skladaní hudby i karanténe.
Prečo názov Queer Jane?
Vlado: Je to slovná hračka založená na pesničke od Boba Dylana – Queen Jane Approximately. Páči sa mi, lebo odháňa homofóbov.
Lukáš: Je to podľa pirátskej lode a tiež podľa Dylana. A podľa Vladka. A prečo nie?
Celý rok 2020 je jedno veľké „Amen Dolores“. Zdá sa, že načasovanie vydania nového albumu bolo viac než príhodné. Prekvapila vás táto nečakaná súhra náhod? Ako to vnímate v kontexte súčasnej pandémie?
Vlado: Načasovanie je náhoda, „amen dolores“ si hovoríme už dlhšiu dobu. Takže mňa osobne to až tak neprekvapilo, ale zase ani nepotešilo.
Lukáš: Dnes je asi viac príležitostí povedať si Amen Dolores. Snáď sa ľuďom bude toto obdobie o niečo lepšie znášať vďaka našim pesničkám.
Adam: V kontexte názvu albumu bolo načasovanie releasu najlepšie, aké mohlo byť. V iných kontextoch už menej. Pozitívne možno je, že ľudia majú teraz viac času, aby si mohli album vypočuť. Nie je dlhý.
Zvláštne je, že album je ako stvorený na počúvanie v karanténe – vaše piesne prinášajú pocit pohody a radosti. Bol to zámer, alebo táto energia z vás prirodzene prúdi?
Vlado: Neprúdi z nás vôbec prirodzene, som vlastne prekvapený, že to ľudia tak vnímajú. Pre mňa je väčšina mojich pesničiek melancholická. Ale asi tým, že sú melodické a chytľavé, sa tá nálada vyvažuje.
Lukáš: Išlo to prirodzene. Je to odraz toho, akí sme a ako hráme.
Adam: Ja tam počujem aj iné, spodné prúdy. Pozitívny je len na povrchu. Tak ako život.
Ako vlastne album vznikal? Líši sa niečím od predošlých dvoch?
Vlado: Album vznikal oveľa dlhšie než predošlé dva. Nikam sme sa neponáhľali, čakali sme na tie najlepšie pesničky a keď ich bolo 10, usúdili sme, že to môže ísť von. Ten vírus v podstate čakal na náš album.
Lukáš: Vznikal viac ako dva roky. Sú tam iné pesničky ako na predošlých dvoch :).
Adam: Dlho a po kúskoch, na rôznych miestach. V hlave, v Blave, Prahe, Londýne.
Je nejaká pieseň z albumu, ku ktorej máte osobitý vzťah?
Vlado: Viacmenej ku všetkým, ale mne sa najviac páči pesnička I Went To See My Face. A Happy Drunk sa zase teší celkom peknému úspechu na Spotify, veľmi ma teší, že sa dostáva k ľudom, takže som hrdý aj na ňu. Nikdy by som to na ňu netipol, je to možno najjednoduchšia pesnička, akú som kedy pre Queer Jane zložil.
Lukáš: Musím povedať, že najviac sa mi páči album ako celok. A každý deň sa mi páči iná skladba, závisí to od nálady.
Adam: Za mňa Sunrise Sunrise, lebo má v sebe aj krásu aj nepokoj.
Zdá sa, akoby sa zo slovenskej hudby pomaly vytrácalo klasické pesničkárstvo. Dedičstvo, ktoré nám zanechali veľké mená ako Dežo Ursíny, Pavol Hammel, Jaroslav Filip alebo Marián Varga akoby v novej generácii nenachádzalo svojich pokračovateľov. Nemá Queer Jane ambície vykročiť aj týmto smerom?
Vlado: K Mariánovi a Dežovi mám veľmi vrelý vzťah. Nahrali sme cover-verzie ich skladieb, hrali sme na Mariánovej 70ke a ja aj na Dežovej. Ale ak narážaš na slovenčinu, myslím, že tento album funguje aj preto, že tie pesničky sú v angličtine. Ale nie som apriori proti slovenskému jazyku, rád by som raz šiel aj týmto smerom. Dovolím si však tiež tvrdiť, že hudba Deža Ursinyho a Mariána Vargu je na albume cítiť. Sú tam napríklad dve sóla na hammond organ – keď som ich nahrával, myslel som na Vargu. A ešte jedna zaujímavosť: v pesničke Waiting For The Sun zase hrám na gitaru, na ktorej hrával Dežo. Mal som ju chvíľu požičanú od jeho syna, Kuba. Takže trochu dúfam, že ich duch sa na album preniesol.
Lukáš: Myslím, že pesničkárstvo je to, čo robíme.
Adam: Vlado už dlhšie robí práve toto. Asi by tým smerom malo vykročiť aj publikum. Na pesničky treba čas – aj ich skladanie, aj počúvanie. A ten veľa ľudí nemá, ale možno ho teraz zase nájde.
Akú hudbu počúvate v súkromí? Máte nejakých obľúbených slovenských interpretov?
Lukáš: Rovnakú, akú proklamujem na verejnosti. Zo slovenských je to už spomenutý Marián Varga (aj s jeho rôznymi projektami), Dežo Ursiny, Scott & Zelda, Hex, Miro Žbirka,…
Vlado: Moji obľúbení slovenskí interpreti sú Dežo Ursiny a Marián Varga. Okrem nich napr. Hex, Laco Lučenič, Le Payaco, Zabiť Františka, Raptor Koch alebo Scott & Zelda, resp. Daniel Forgáč.
Adam: Zo slovenských Miro Žbirka, Dežo, Hex, Hviezda, Ultrazvuk, Nvmeri, Chiki liki tu-a, Tomáš Gregor, selektívne Katarína Máliková.
Čo vás na slovenskej hudbe irituje?
Vlado: Lenivosť.
Lukáš: Že veľa dobrých vecí ostane nepovšimnutých, ale to platí všade vo svete. Na druhú stranu, nikdy nebolo jednoduchšie dostať sa k hudbe.
Adam: Ako na ktorej. Možno taká všeobecná tendencia, že (v alternatívnej) prevláda forma nad obsahom a… chýbajú silné pesničky.
Čo pre vás znamená hudba? Prečo ľudia potrebujú hudbu?
Vlado: Hudba je kamarát a tiež jedlo.
Lukáš: Hudba je jedna z najlepších vecí na svete. Máločo prináša toľkým ľuďom radosť alebo jednoducho spríjemnenie života. Bez hudby by svet bol o dosť smutnejším miestom.
Adam: Nezdá sa to a môže to znieť ako klišé, ale hudba môže zachraňovať životy. Ak už nie zachrániť, tak aspoň výstižne ilustrovať, nachvíľu obohatiť, spríjemniť, zmeniť, čokoľvek.
Kde by ste žánrovo zaradili hudbu Queer Jane?
Vlado: Ja by som povedal, že je to pop, ale taký, ktorý momentálne nie je veľmi populárny.
Adam: V súčasnosti Queerantine pop.
Ako podľa vás vyzerá dokonalá pieseň?
Vlado: Ako Waterloo Sunset od Kinks. Ako American Pie od Dona McLeana. Ako Yesterday od Beatles. Ako Don’t Look Back In Anger od Oasis.
Lukáš: Taká, ktorá sa človeku dostane pod kožu… ale nie preto, že je to odrhovačka. Keď v nej všetko pekne pasuje… a nemusí byť vôbec zložitá.
Adam: Taká ktorá zostane v hlave, nechcem ju odtiaľ dostať a nehanbím sa za to, že tam je. Taká, ktorá mnou pohne kedykoľvek ju začujem.
Ako prežívate karanténu? Ako si krátite čas?
Vlado: Snažím sa veľmi nepodliehať panike. Darí sa to čoraz lepšie. Čas si krátim prácou, počúvaním hudby, hraním hudby, pozeraním filmov, hraním šachu, čítaním, rozhovormi.
Lukáš: Hraním na nástroje, čítaním kníh, venujem sa svojmu kocúrovi Katzafurovi. Umývam si pravidelne ruky.
Adam: Striedavo optimisticky a pesimisticky. Často si pripadám bizarne. Čas si krátim prácou z domu a výrobou prekážkových dráh pre syna.
Vaše klipy vynikajú charakteristickou estetikou, za ktorú vďačíte najmä režisérke Soni Maletz. Ako vôbec vznikajú?
Vlado: Popravde neviem, väčšinou nie sú z mojej hlavy. Soňa po mne vždy chce pred točením texty pesničiek a ja jej ich vždy neochotne poskytnem. Potom ich číta a pýta sa ma, o čom sú a ja jej poviem, že neviem. A potom na niečo vždy príde.
Lukáš: S nápadmi príde väčšinou sama pani režisérka. Na nás je potom zohnať si adekvátny kostým.
Čo urobíte ako prvé, keď skončí toto vírusové šialenstvo a s ním aj nútená karanténa? Na čo sa najviac tešíte?
Vlado: Teším sa, že si zase sadnem do nemenovanej „kaviarne“ na Štefánikovej ulici v Bratislave a k poldecáku si poprosím pohár čistej vody. Dúfam, že krízu tento podnik prežije, lebo ten nevraživý pohľad obsluhy mi už začína chýbať.
Lukáš: Že sa stretneme a zahráme si.
Adam: Na bežné veci, ktoré sú dočasne „nebežné“.
Nový album Amen Dolores skupiny Queer Jane obsahuje 10 skladieb a vyšiel na 12“ vinyle, CD a digitálne vo všetkých dostupných streamovacích službách na svete.
Kúpite priamo vo vydavateľstve BRUUDER RECORDS.
Zdroj foto: Soňa Maletz
