Rozhovor: Herec Filip Štrba rozpráva o kariére a snoch, ale aj o učení sa cudzích jazykov

Mladý herec z Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, ktorý spolupracuje aj s Mestským divadlom Trenčín, teší svojim talentom divákov nielen na doskách, ale aj v televízii a snáď čoskoro i na filmovom plátne. So sympatickým hercom sme hovorili nielen o kariére a snoch, ale aj o učení sa cudzích jazykov.

Rozhovor: Herec Filip Štrba rozpráva o kariére a snoch, ale aj o učení sa cudzích jazykov

Všimla som si ťa v komickej úlohe mladíka, keď vaše divadlo z Banskej Bystice hosťovalo s predstavením Motýľ na anténe v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Aký to bol pocit hrať na prvej scéne? 

Nezabudnuteľný. Hrať, alebo aspoň si zahrať v národnom divadle, to je taký malý sen každého herca. Bol to krásny večer. Plné divadlo a skvelé publikum, ktoré sa dobre bavilo nás odmenilo obrovským aplauzom. To by som chcel ešte zažiť. 

Filip, čo vnímaš ako najdôležitejšiu skúsenosť pri kariére začínajúceho herca?

Asi práve tie skúsenosti 🙂 . Keď začínate, v čomkoľvek, musíte ich niekde získať. Najlepšie v odbore, kde sa chcete angažovať. A samozrejme odhodlanosť. Ale každá skúsenosť, aj z iného odvetia vie istým spôsobom samotné herectvo vždy obohatiť. Keď som sa učil spievať, či chodiť na chodúľoch, nemyslel som, že raz to budem potrebovať. Opak bol pravdou. Čím viac toho viem a ovládam, tým môžu byť moje postavy pestrejšie. 

Rozhovor: Herec Filip Štrba rozpráva o kariére a snoch, ale aj o učení sa cudzích jazykov

Bolo to, čo robíš vždy tvojim snom?

Živiť sa umením a divadlom je krásne, je to ako zo sna, ale realita je trošku iná. Veľa ľudí si myslí, že všetci herci a umelci sa majú dobre. Ako ten list umelcov vláde počas pandémie so žiadosťou o pomoc, pod ktorý sa podpísalo viacero mien z oblasti kultúry a umenia. Vyvolalo to doslova škandál. Najviac kritiky išlo od ľudí, ktorí si ten list ani neprečítali, nevedeli o kom ani o čom je. Išlo len o gesto súdržnosti umelcov, ktorým sa mohli inšpirovať aj iní, veď napokon, to je aj jedno z poslaní umenia. Škoda, že takmer nikto to nevnímal ako snahu tých silnejších urobiť niečo pre svojich slabších kolegov v brandži, ktorí boli skutočne odkázaní v tej chvíli na pomoc. 

Kedže si herec, asi ťa neprekvapí moja otázka. Ako si pamätáš všetky texty?  Ako sa ti učia, máš nejaké triky na rýchlejšie zapamätanie?

Počas skúšania divadelnej inscenácie mám text hneď od začiatku, väčšinou. Preto je dosť času sa ho naučiť, aj keď si to občas nechávam na poslednú chvíľu. Nikdy som naštastie nemal so zapamätaním si textu problém a verím, že to tak aj ostane. Pokiaľ však nejde o nejaké krkolomné alebo rýmujúce sa texty samozrejme. Naozaj je už potom jednoduchšie sa naučiť niečo v angličtine, hoci sa to môže zdať náročnejšie. S týmto mi veľmi pomáha online jazyková škola HulaHula, pre ktorú som hral aj v reklame a bolo to kopec srandy. Z technických príčin a kvôli počasiu sme museli pri natáčaní improvizovať viac ako sa očakávalo. Dokonca môj herecký partner bol originál Rus a skoro zmeškal kvôli natáčaniu lietadlo domov. Sú to vtipné zážitky. 

Zmenili ti jazykové lekcie od HulaHula život, prípadne kariéru?

Lekcie cudzieho jazyka mi zmenili život aj kariéru 🙂 . Zdokonaľujem sa v anglickom a ruskom jazyku, tie som sa učil už na strednej škole. Vďaka mojim jazykovým schopnostiam som navyše spolupracoval na krátkometrážnych študentských filmoch americkej prestížnej filmovej školy New York University, kde bol medzinárodný štáb. Prevažne sme komunikovali v angličtine. Vtedy mi veľmi pomohlo, že som mal podporu lektorky od HulaHula kedykoľvek som to potreboval, aby som sa nedostal do neželaného trapasu. Podobne to bolo pri spolupráci na študentských filmoch v Prahe na FAMU, kde okrem češtiny bola potrebná angličtina. Dnes už pracujem najmä na odstránení prízvuku, aby nebolo počuť že som cudzinec, ale asi je to mišn impósibl. Mojim jazykovým snom je však naučiť sa francúzštinu. 

Môžu ti skúsenosti s učením sa textov pomôcť aj pri vzdelávaní v iných smeroch, napríklad pri učení sa cudzích jazykov?

Mne veľmi pomáha pri učení textov, keď si ich hovorím nahlas. To platí aj pri učení sa cudzích jazykov. A najviac pomáha samozrejme konverzácia. Či už sa učím texty, alebo sa zdokonaľujem v cudzom jazyku. Ale odborné, dlhé a obsahovo ťažké texty idú do hlavy ťažšie. Vtedy si hovorím, že som si mal vybrať iné povolanie a nie že do konca života sa budem musieť stále čosi bifliť. Pritom v škole som k bifľošom vôbec nepatril. Ale človek si zvykne, ako sa vraví, na všetko, mozog sa postupne vytrénuje a ide to ľahšie. V divadle človek musí ovládať texty perfektne, pri nakrúcaní režisér môže scénu zastaviť a zopakuje sa, čo je menej stresujúce. No v divadle to samozrejme nejde. Ale aj vďaka tomu má divadlo svoje čaro.

Rozhovor: Herec Filip Štrba rozpráva o kariére a snoch, ale aj o učení sa cudzích jazykov

Stotožňuješ sa s myšlienkou, že keď ľudia rozprávajú v inom ako rodnom jazyku, je to akoby bol svet divadlom s množstvom hercov?

Hovoriť v inom ako v materinskom jazyku je náročnejšie. Vtedy si často pomáhame rukami, viac gestikulujeme a pracujeme s hlasom, intonáciou, pauzou a asi sa aj viac snažíme byť v kontakte s ľuďmi, keď s nimi komunikujeme. Niekedy býva komické sledovať seba alebo svojich blízkych na cestách v zahraničí, keď sa treba dohovoriť s domorodcami. 

Aké sú tvoje cestovateľské sny? Čo ťa na tých krajinách láka?

Stále spoznávam nové a krásne miesta na Slovensku. Myslel som si, že už všetko zaujímavé som u nás videl a navštívil, no nie je to tak. Kamaráti, ktorí sa venujú paraglajdingu a lezeniu po skalách mi cez tieto záľuby, ukázali miesta o ktorých som ani netušil. Máme krásnu krajinu. Ale napriek tomu, rád by som videl Madagaskar, kde bol kráľom Slovák Móric Beňovský. A keďže v Mestskom divadle Trenčín hrám v predstavení Milana Rastislava Štefánika, chcel by som sa ísť pozrieť na Tahiti a zdolať Mont Blanc. Podľa mňa rovnako ako pri jazykoch platí, že čím viac krajín navštíviš tým viac si človekom.

Sledujte Filipa Štrbu na Instagrame instagram.com/filipustrba/

Zdroj foto: archív Filipa Štrbu