Dodnes je vzorom a idolom žien na celom svete. Jej pôvabu podľahli aj najvplyvnejší muži. Je považovaná za stelesnenie amerického sna, pretože sa dokázala vyšplhať z nuly na vrchol. Napriek tomu by ste s ňou nemenili. Za krásnym zovňajškom sa skrývala smutná a opustená duša. Taký je osud najznámejšej sexbomby všetkých čias, Marilyn Monroe.
Ťažké detstvo
Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jean Mortenson sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles. Jej matka, Gladys Pearl Baker trpela závažnými psychickými poruchami, čo sa podpísalo na ich komplikovanom vzťahu. Identita otca Marilyn známa nie je. Napriek tomu, že jej matka nebola materiálne ani psychicky pripravená postarať sa o dieťa, detstvo malej, vtedy ešte Normy, bolo pekné. Pár mesiacov po narodení bola umiestnená do náhradnej rodiny, kde ju matka pravidelne navštevovala. Nejaký čas potom spolu aj žili, všetko sa zmenilo po tom, ako sa jej matka psychicky zrútila. Zvyšok svojho života strávila na psychiatrii a s Marilyn sa vídali len zriedkavo. Marilyn bola následne umiestnená do niekoľkých pestúnskych rodín. V tomto období bola prvýkrát sexuálne zneužitá. Keď mala len 16 rokov, vydala sa za robotníka Jamesa Doughertyho. Zosobášili sa, aby sa nemusela vrátiť do sirotinca, zároveň vtedy odišla zo školy. Počas vojny pracovala v továrni na výrobu lietadiel. Tu ju objavil fotograf David Conover, čo jej otvorilo dvere do modelingového sveta.
Pin-up girl
Z kučeravej hnedovlásky sa stala platinová blondínka, pretože tie sa dokázali lepšie uchytiť. Venovala sa najmä pin-up modelingu. Fotila najviac do reklám a pánskych magazínov. V roku 1946 podpísala zmluvu s hereckou agentúrou. Po absolvovaní neúspešného pohovoru v Paramount Pictures jej dal šancu riaditeľ 20th Cenury Fox Ben Lyon. Lyon jej následne vybral meno Marilyn – po muzikálovej hviezde Marilyn Miller. Priezvisko Monroe je zasa dievčenské meno jej matky. Počas prvých mesiacov sa venovala navštevovaniu hereckých hodín. Učitelia ju však, paradoxne, považovali za príliš plachú na to, aby sa dokázala presadiť ako herečka. Po tom, ako si zahrala v dvoch menej známych snímkach sa na určitý čas opäť vrátila k modelingu. Blondínka sa ale nevzdala a naďalej navštevovala herecké kurzy. Popritom si vytvárala kontakty na správnych miestach, vďaka čomu dostala možnosť zahrať si menšie roly v ďalších filmoch. Skutočný úspech sa dostavil po podpísaní zmluvy s 20th Century Fox v roku 1950. Marilyn sa stávala u publika čoraz obľúbenejšou, obdržala tiež niekoľko pozitívnych kritík na svoje herectvo. V roku 1952 už filmovej spoločnosti zarábala nemalé peniaze. Napriek tomu dostávala nižší plat ako ostatné hviezdy. Nevýhodná zmluva jej tiež znemožňovala vyberať si projekty, na ktorých mala pracovať. So spoločnosťou sa preto dostala do konfliktu, z ktorého vyšla víťazne a došlo k podpísaniu novej zmluvy. V tomto období sa zoznámila so svojím druhým manželom, basketbalovou hviezdou Joem DiMaggiom.
Raketový vzostup
V čase, kedy jej hviezda začala závratne stúpať, sa u Marilyn začali objavovať prvé problémy s návykovými látkami. Zaháňala nimi úzkosť, nespavosť a myšlienky na nevhodné správanie a tlak zo strany jej spolupracovníkov pri natáčaniach. Od konca 40. rokov do začiatku 60. rokov hrala v množstve filmov, medzi ktoré sa radia aj kultové snímky ako Páni majú radšej blondínky, Slamený vdovec, či Autobusová zastávka a Niekto to rád horúce, za ktoré si vyslúžila pozitívnu kritiku. Za herecký výkon vo filme Niekto to rád horúce získala ocenenie Zlatý Glóbus. Postavy, ktorým prepožičala tvár sa dajú v skratke charakterizovať ako naivné, vtipné, hlúpe a sexuálne dostupné femme fatale. Všetky tieto vlastnosti sa dávali do súvislosti s jej platinovými vlasmi. Mnohí filmoví kritici aj diváci verili, že Marilyn túto postavu nehrala, že bola len sama sebou. To ale nebola pravda. Blízki priatelia a spolupracovníci ju popisovali ako veľmi bystrú ženu, ktorá bola oveľa viac ako naivná kráska. Vypovedá o tom aj fakt, že jej tretím manželom bol uznávaný americký spisovateľ Arthur Miller. Nálepky hlúpej blondínky, ktorá je v očiach mužov len sexuálnym objektom, sa nikdy nedokázala zbaviť.
Smutný koniec
Faktom je, že hoci bola Marilyn Monroe svetovo známou herečkou, zomrela ako osamotená a smutná žena. Nikdy sa jej nepodarilo splniť si sen mať dieťa, o ktoré sa opakovane pokúšali s manželom Arthurom Millerom. Aj tretie manželstvo skončilo rozvodom, s manželom odlúčili sa v roku 1961. Súkromné problémy, užívanie veľkého množstva liekov, spory so spolupracovníkmi a filmovými spoločnosťami, tlak vyplývajúci zo závratnej kariéry. To všetko sa podpísalo pod skorý odchod najznámejšej blondínky všetkých čias. Jej nevládne telo našla gazdiná nad ránom 5. augusta 1962. Marilyn zomrela ako 36 ročná. S jej smrťou sa dodnes spájajú najrôznejšie konšpiračné teórie (napríklad, že jej smrť nariadil J.F. Kennedy, s ktorým mala mať pomer) alebo že sa predávkovala len omylom. Polícia ale vyšetrovaním dospela k záveru, že sa predávkovala úmyselne. Množstvo barbiturátov v jej krvi, ktoré niekoľkonásobne prekročilo bežnú dávku, pretrvávajúce psychické problémy aj fakt, že sa o samovraždu nepokúsila prvýkrát túto skutočnosť len potvrdzujú.
Oblečenie ako súčasť imidžu
Oblečenie tvorilo dôležitú súčasť imidžu Marilyn Monroe. Často sa obliekala do vyzývavých kúskov, ktoré mali podčiarknuť jej sexy postavu, ženské krivky a štíhly driek. S veľkou obľubou sa obliekala do bielej farby, ktorá mala upriamiť pozornosť na jej platinové vlasy. O tom, akú moc pripisovala správne zvolenému oblečeniu svedčí aj jeden z jej mnohých slávnych citátov: „Dajte dievčaťu správne topánky a ona v nich dobije svet.“
Zdroj foto: pinterest.com