Má fashion week prinášať nové impulzy? Má byť miestom odviazaného a inovatívneho prístupu, alebo má slúžiť primárne na selfmarketing a rozvoj biznisu jednotlivých tvorcov? V rozpálený sobotný deň som cestou z prehliadok hľadala odpoveď práve na tieto otázky. Ukážka ateliérovej tvorby študentov – nadchádzajúcej generácie a etablovaných návrhárov totiž nahlodáva tému komercionalizácie jednotlivých kolekcií, zámerov pri tvorivom procese a jeho samotného outputu pre nás ako verejnosť, divákov, zákazníkov. Mali by módni návrhári na MBPFW v prvom rade inšpirovať, provokovať a vyvolávať diskusiu, alebo sa zamerať na agresívne budovanie biznisu? A ide robiť obe naraz? Druhý prehliadkový deň ukázal, že záujmy a ciele jednotlivých tvorcov sa diametrálne rôznia. A asi to tak má byť. 

UMPRUM: Mladá eco fashion & klimatickí nomádi 

Študenti Ateliéru dizajnu odevu a obuvi predviedli ucelenú sustanaible kolekciu zostavenú prevažne z recyklovaných kúskov a objektov každodennej spotreby. Celý blok charakterizovala nečakaná kompaktnosť, kvalitné prevedenie a premyslené koncepty. 

Valéria Jurčíková pracovala s tvaroslovím kobercov. Jej vtipne nazvaný súbor odevov „Sorry about the carpet“ variuje koberec či závesy do podoby topánok, rukávov, šiat alebo kabelky. Jan Smejkal aplikuje recyklovaný tartan s priznanými nespracovanými okrajmi na bielu košeľu v podobe vesty, alebo širších nohavíc v kombinácii s ťažkými koženými čižmami. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú perfektne strihnuté biele košele so stojačikom a krásne vytvarovanými rukávmi. Vojtěch Bašta poslal na mólo potetovaného „mnícha“ v kapucni, ktorého odhalenú hruď zdobila efektná zmäť retiazok, krížov a spirituálnych symbolov. Odevy boli zošité z darovaných kúskov starého oblečenia od kňazov a svojím osobitým patchworkom vytvoril na odeve metafory na motívy kríža či okná katedrál. 

Bára Vildová využila staré tričká a textil, aby z nich postupným viazaním kaskádovito vystavala plastické šaty. Kristýna Hrabánková a jej oranžové čižmy, do ktorých som sa ihneď zamilovala. Jej kostýmy vyskladané z jednotlivých objektov (vankúše, kabát) pôsobia ako umelecké inštalácie. Tomáš Němec zošitím hodvábnych rôznofarebných šatiek obalil celú modelku, vrátane jej tváre, čo vyvolalo prekvapivý couture efekt. Hotové na vyfotenie fancy editoriálu do Vogue. Modely Ganoczyho Eduarda na prvý pohľad pôsobia jednoducho, ale pri bližšom skúmaní zistíte, že autor je zručný technológ, ktorý pri tvorbe odevu ide do nekonečných hĺbok. Ľahučko pôsobiace atletické modely boli inšpirované anatómiou ľudského tela – štruktúrou svalov, čo akcentovalo esteticky vyvedené lemovanie.

Aleš Hnátek a jeho šaty zo starého čalúnenia mali aristokratický nádych. Jeden z jeho modelov sa už dokonca objavil v talianskej Vogue. Mimochodom, tento mladý návrhár vytvoril celú kolekciu mules k prehliadke Daniely Peškovej, o ktorej ešte budeme písať. Natália Nepovimová prezentovala akúsi eco uniformu pre súčasných klimatických nomádov. Prešívané vesty pôsobili v kontraste s transparentným bielym materiálom futuristicky a postapokalypicky. Moja obľúbenkyňa Agata See You ma baví nebojácnym výberom kanárikovo žiarivých colorways a vypolstrovanými kusmi odevu, z ktorých modeluje aj obuv. Na koniec odprezentovala dva snehobiele modely vytvorené zo starých zničených priemyselných vriec a recyklovaných plastových nití študentka Ela Alexandra. Vskutku rafinované riešenie poskytovalo vyústenie odevu zo samotných topánok. 

BFGU: Sila precíznosti z Tokia 

Odvážna práca s farbami a textúrami. Vrstvenie, vrstvenie, vrstvenie. Neóny, recyklované slamky, perfekcionisticky vypracované textilné aplikácie a výšivky. Obsesívny dôraz na detail a inšpirácia streetwearom. Práce japonských študentov sú svojimi charakteristickými atribútmi ľahko spoznateľné už z diaľky. Aj najmenší prvok na odeve bol vyvedený do úplnej dokonalosti. Stavím sa, že na odeve by ste nenašli ani jeden jediný krivý šev. Nápadité boli čelenky vytvorené z plastových slamiek a vskutku prepracované textilné 3D ornamenty či farebné autorské sneakers.

IMRECZEOVA: Móda pre českú ženu 

Toto bola druhá prehliadka Zdeňky Imreczeovej, ktorú som absolvovala a postupne začínam prichádzať na hlavné kódy jej značky a tvorby. Tým najdôležitejším aspektom je pohodlie šiat pri nosení. Výber látok, solídne, jednoduché schématické strihy, práca s geometriou – to všetko sa prispôsobuje klientele značky. Imreczeova nemá ani najmenšie ambície šokovať, ani prinášať prevratné zmeny. Podstata jej kolekcie spočíva obliecť súčasnú modernú českú ženu na každý deň tak, aby bola chic, ležérna, ale nie vyzývavá. Šaty musia fungovať, musia vydržať. Žiadne obtiahnuté tesné strihy, prvoplánová rafinovanosť, žiadne lacné formy.

Už na prvý pohľad je vidieť špičková kvalita jednotlivých materiálov, ktoré sa nádherne prispôsobujú ženským krivkám. Aj napriek jednoduchej estetike ostávajú odevy femínne – volány, romantické dlhé siluety. Prirodzenú splývavosť textílií umocňuje dokonalá krajčírska práca a vyvedené strihy. Parky, šaty, kimoná a šaty v monochromatických odtieňoch vojenskej zelenej, okrovej, čiernej či v neustále sa vracajúcich pruhovaných vzoroch sú stávkou na istotu. Imreczeova tvorí predovšetkým pre ženy a tvorí preto, aby boli jej kolekcie kupované a nosené. Bodka. 

LUKÁŠ KRNÁČ: Skrytý potenciál

Sila Lukáša Krnáča ako návrhára spočíva najmä v schopnosti obratne balansovať na hranici streetwearu a klasického ready-to-wear. Z oboch svetov derivuje práve to, čo v danej kolekcii práve potrebuje a vytvára vtipné fúzie. Jeho štýl sa vyznačuje extravagantnými kolekciami, podfarbenými veľavravnými statement tagmi. Preto experiment v jeho ponímaní znamená vytvoriť absolútne minimalistický model, ako tomu bolo v prípade ťažkých semišových oversized šiat áčkového strihu s vykrojeným chrbtom. Okamžite by som ho zaradila do svojho šatníka.

Mimoriadne dôvtipná mi prišla práca s perlovými náhrdelníkmi, ktoré použil namiesto reťazí a prepojil nimi šiltovku s náhrdelníkom, či zviazal šatku. Perly slúžili aj ako ucho kabeliek. Aj napriek istej roztrieštenosti kolekcie ma bavil béžový kožený set s kovovými aplikáciami a zapínacie kožené šaty, ktoré vynikali precíznym šitím a striktným strihom. Bude zaujímavé sledovať, či sa Lukáš rozhodne ponoriť hlbšie do vôd „vážnejšej módy“ a začne viac cibriť svoj zmysel pre prepájanie zdanlivo nesúrodých štýlov. A aby som nezabudla, Lukášove fashion show sú jedny z mála, ktoré majú vždy zaručený drive a šťavu. Zdravý nadhľad, istá dávka sebairónie a humor je totiž v pozérskom svete módy vždy nesmierne osviežujúci. 

MICHAEL KOVÁČIK: Camel oblek pre modernú amazonku

Sako. Je viac než známe, že mladý slovenský návrhár s jeho siluetou pracuje veľmi rád. Nebolo tomu inak ani v predstavenej kolekcii na sezónu SS20. Nebudem popisovať to, čo už vo viacerých reviews povedané bolo – absencia nových siluet, niekoľko sák, ktoré (ne)sedeli na ramenách a nanajvýš podivne na niektorých modelkách „viseli“, takže sme ich ani nemali šancu poriadne vidieť, uponáhľaný finálny styling. Niekoľko modelov z prezentovanej kolekcie pôsobilo, akoby boli „spichnuté horúcou ihlou“.

Jeden však vytŕčal viac ako ostatné – oblek v slušivých camel odtieňoch vyzeral v kombinácii s klobúkom rafinovane cool, bavil ma jeho bosslady vibe a bol mojím osobným favoritom. Kováčik dokáže vykresať sexi línie, hrať na tón ženskému business casual štýlu a veľmi dobre selektovať a následne kombinovať farebnú paletu. Škoda, že sa v rámci svojho charakteristického rukopisu viac neodviaže a nehľadá nové polohy svojej ikonickej múzy: sebavedomej modernej amazonky, ktorej odev slúži ako brnenie i nekompromisný nástroj zvádzania. Chceme viac dobre strihnutých ženských oblekov od Kováčika!

TEREZA VU: Rozprávky zahalené do nežnej čipky 

Absolventka známej London College of Fashion nemá žiadne krajčírky. Kolekcie si šije vlastnoručne. Úplne sama. V tej najnovšej nás zaviedla do krajiny zázrakov spolu s legendárnym príbehom Alice. Pôsobivé entrée s drôtenými maskami od Margity Skřenkovej boli prísľubom krehkej a zmyselnej show.

Tvorba spodnej bielizne je veľmi špecifický obor, tvorca potrebuje neustále nové impulzy, aby dokázal vždy prísť s niečím prekvapivým. Tereze Vu sa to darí na jednotku aj preto, lebo sa nebojí s kúskami prádla pracovať ako s funkčným odevom. Delikátne, ultrajemné materiály ako francúzska čipka, hodváb alebo tyl vyžadujú zručné a trpezlivé ruky, aby z nich vznikli remeselne prepracované kúsky. Zároveň je nutné dávať pozor, aby modely nevyzneli lacne.

Tereze Vu to však rozhodne nehrozí. Jej schopnosť kombinovať, vrstviť a podšívať jednotlivé prvky bielizne sú fantastické. Ovláda technológiu odevu do najmenších mikrodetailov a svoje znalosti zručne implikuje do svojej tvorby. Jej spodná bielizeň je konštrukčne vystavaná a premyslená do posledného detailu. Bolo to vidieť najmä na mojom favoritovi – čiernom modeli, ktorý by ste si mohli obzerať, otáčať a obdivovať snáď donekonečna. V každom kúsku totiž môžete čítať rozkošne podmanivé rozprávky…

Zdroj foto: archív MBPFW

Viktória Vargová
Viktória Vargová

redaktorka módy

"The joy of dressing is an art." John Galliano

Žiadne komentáre

Napíšte komentár

Vaša email adresa nebude zverejnená.